Strategický manažment predstavuje plánovanie v dlhodobom časovom horizonte. Strategické myslenie napomáha zamestnancom pochopiť a implementovať rozhodnutia manažmentu. Strategický manažment je závislý od predpokladania vývoja výsledných javov, ich časového hľadiska a budúcich hodnôt.
Základné teórie strategického manažmentu
Medzi hlavné teórie strategického manažmentu patria:
- Klasická (racionálna) škola
- je reakciou na vznik veľkých podnikov, ktoré už nebolo možné riadiť intuitívnym spôsobom,
- vytvorila základnú abecedu strategického manažmentu, vyzbrojila prax najznámejšími metódami a technikami strategickej analýzy a plánovania,
- Evolučný prúd
- bol vyvolaný rastúcou dynamikou zmien vo svetovej ekonomike, pre ktorý sa dnes vžil pojem turbulencia,
- hľadá spôsob ako podnietiť tvorivé inovačné sily a kvalitatívne skokové zmeny,
- Behavioristický (procesný) prúd
- poukazuje na vplyv interného podnikového prostredia na tvorbu stratégie a rozhodovanie o nej,
- doplňuje doterajšie úvahy o moment ľudskej podnikovej dimenzie,
- veľkú pozornosť venuje riadeniu procesu zmien,
- Systémový (relativistický) prúd
- je reakciou na rast internacionalizácie podnikania, vzostup priamych zahraničných investícií v 80. a predovšetkým v 90. rokoch a nový problém – vplyv sociokultúrneho kontextu na stratégiu medzinárodne činných spoločností.
Klasická (racionálna) škola
- klasická alebo racionálna škola ako teória strategického manažmentu sa stabilizovala v 60. rokoch,
- nepochybne najviac ovplyvnila dnešnú výučbu na business školách a aj názory podnikateľských kruhov.
Klasická – racionálna škola podnikateľom poskytla:
- metódy a techniky strategickej analýzy a plánovania,
- zjednodušila organizáciu veľkých podnikov zavedením divizionálnej a líniovo štábnej štruktúry,
- vytvorila postupy ako strategicky riadiť.
Klasická škola vychádza z premisy, že človek je schopný analyzovať hospodárske procesy a javy a predpovedať budúci vývoj, je teda schopný predvídať a plánovať.
- svoje strategické rozhodnutia vykonáva ako „rational economic man“ – čo znamená, že stratég všetky svoje investičné rozhodnutia podriaďuje jedinému zmysluplnému cieľu –> maximalizácii zisku, resp. návratnosti investovaného kapitálu – ak v niektorom prípade nie je návratnosť investícií v dlhodobom horizonte dostatočná, je potrebné deficit odstrániť alebo činnosť opustiť
- klasickú definíciu stratégie vytvoril na začiatku 60. rokov A. Chandler = stratégia = je určenie základných dlhodobých cieľov podniku, rozhodnutie a osvojenie si aktivít, ich smerovania, ako aj alokácia zdrojov na dosiahnutie týchto cieľov
Klasická škola teda chápe stratégiu ako:
- vysoko racionálny a vedomý proces,
- určenie základných dlhodobých cieľov podniku,
- určenie smeru podnikových aktivít,
- zaistenie kľúčových výrobných faktorov vďaka správnej alokácii zdrojov.
Základným zmyslom stratégie je získanie strategickej výhody:
- Porter hľadá zdroje konkurenčnej výhody v reťazi pridanej hodnoty pre zákazníka
- tieto je možné analyzovať a následne zvažovať taktiky a stratégie ako sa dlhodobo s konkurenciou vyrovnať
- strategická analýza sa v poňatí klasickej školy zameriava na externé prostredie
- medzi najznámejšie „klasické“ techniky strategickej analýzy patria => SWOT analýza, BCG matica, matica GE, metóda PIMS, Porterova analýza piatich trhových síl, benchmarking
- strategický manažment je dnes v poňatí klasickej školy stále viac než na naplnenie cieľov zameraný na sledovanie smeru vývoja
Evolučný prúd
- evolucionisti prirovnávajú podnikanie k biologickej evolúcii – konkurenčný proces v nej vyberie tých, ktorí majú predpoklady pre prežitie
- evolučný prúd ako teória strategického manažmentu tvrdí, že analogicky v ekonomike len trh rozhodne, ktorá podnikateľská stratégia bude úspešná
Evolucionisti vychádzajú z tézy, že:
- ľudia sú len obmedzene schopní analyzovať hospodárske procesy a predvídať budúci vývoj, ktorý sa v dnešnej turbulentnej dobe nevyvíja v lineárnej trajektórii
- neexistujú ľahké pravidlá a jednoduché metódy ako určiť optimálnu stratégiu; keby to tak bolo, každý by ju napodobnil takže by prestala byť konkurenčnou výhodou
- úspešné stratégie sa často objavia náhodne ako výsledok procesu prirodzeného výberu podľa úsudkov zákazníka a trhu
- na rozdiel od klasickej školy sú evolucionisti všeobecne skeptickí k ľudskej schopnosti predvídať v dlhšom časovom horizonte budúci vývoj a detailne ho plánovať
- nezavrhujú klasické strategické analýzy a plány
- upozorňujú však, že je veľmi dôležité odhadnúť, ako bude trh reagovať
- na stratégiu nie je zaručená metodika a strategické riadenie sa stále viac podobá strategickému manévrovaniu, kedy podnik sleduje viacero možných trajektórií, z ktorých niektorá môže byť úspešná
- radia preto podnikateľom sústrediť sa na neustále denné vyhľadávanie príležitostí, podporovanie šampiónov a ich projektov
- lipnutie na dlhodobej stratégii a pláne nemá príliš zmysel – pre podnik je dôležitejší neustály pohyb, stály príliv inovácií
Behaviorálny (procesný) prístup
- behavioristická teória strategického manažmentu sa nesústreďuje tak ako predchádzajúce dva prúdy sa samotnú stratégiu, ale na proces jej vytvárania a presadenia
- obracia sa predovšetkým dovnútra organizácie
- behaviorizmus dopĺňa predchádzajúce školy o moment ľudskej dimenzie v rámci inštitúcií, vytváraním interných, externých mocenských záujmových skupín a ich koalícií a následného vplyvu presadenia určitej stratégie
- stratégia je tu považovaná za produkt politických kompromisov, nie výsledok jednoduchej kalkulácie maximalizácie zisku
Základnými východiskom pre behavioristický prístup je vedomie, že:
- stratégia je obmedzená nielen na ľudskú činnosť, ľudské schopnosti zobrať do úvahy všetky faktory, ktoré ovplyvňujú alebo budú ovplyvňovať budúci vývoj a ľudskú schopnosť rozoznať potrebu zmeny, ale tiež schopnosť zmenu presadiť
- vedomie, že človek sa nechová ako úplne nezávislý a racionálne uvažujúci subjekt – „rational economic man“ – ale je súčasťou inštitúcií zložených z množstva jednotlivcov a skupín s rozdielnymi záujmami a cieľmi. Výslednicou je kompromis a zmena stratégie sa uskutočňuje vnútorným politickým bojom, v rámci ktorého sa vytvára nová dominantná záujmová skupina.
Behavioristická škola strategického manažmentu:
- zdôrazňuje potrebu koncentrácie na zmeny, na proces učenia a adaptácie
- najdôležitejšou konkurenčnou výhodou je pre podnik to, čo je unikátne a neopakovateľné v interných firemných zdrojoch – jeho znalosti a kompetencie
- pozornosť je preto treba venovať ľudskému kapitálu a corporate governance (správe akciových spoločností)
- predstavitelia: Ricardo, Ciert, March, Simon, Mintzberg, Pettygrew
Systémový (relativistický) prúd
- systémový prúd ako teória strategického manažmentu považuje ekonomické chovanie za určitú reflexiu sociálneho systému a jeho noriem
Systémový prúd zdôrazňuje, že:
- organizácie sú schopné do istej miery vopred plánovať, efektívne jednať a nielen reagovať na vonkajšie impulzy
- ľudia sa však nechovajú vždy racionálne, ale ako subjekty, ktoré majú svoje korene v určitom sociálnom prostredí (výchovou v škole, vzťahmi v profesných skupinách, náboženstvom, etnickými skupinami, štátom, atď. a odtiaľ si osvojujú normy chovania a hodnoty)
- podnikatelia sú tak pripútaní k takej politike, rozhodovaniu a jednaniu, ktoré je žiadúce v dimenziách cieľov a hodnôt ich spoločnosti
- ekonomické štruktúry a chovanie, ktorú sú úspešné v jednom sociálnom a kultúrnom systéme, môžu v inom zlyhať
- klasická predstava o stratégii je produktom americkej kultúry a amerického hodnotového systému
- vďaka stálemu rastu amerického vplyvu v svetovej ekonomike a predovšetkým vďaka vplyvu americkej teórie manažmentu máme niekedy tendenciu považovať tieto princípy za jediné zmysluplné a možné
Záver
Anglosaské kultúry USA a Veľkej Británie majú sklon k individuálnemu modelu stratégie založenému na slobodnom podnikaní, ktoré sa explicitne nespolieha na štát. Naopak tradičný nacionalizmus Francúzska a Nemecka a rozvojová rola štátu v Japonsku vytvorili k anglosaskému modelu alternatívu – v týchto krajinách bola angažovanosť štátnych zdrojov chápaná ako prirodzená a dôležitú súčasť strategického manažmentu.
Rovnako by sme mohli poukázať na rozdiely v štruktúre kapitálového trhu a ich implikáciu pre správu akciových spoločností, firemné stratégie a strategické ciele.
Anglosaské ekonomiky sú typické relatívne oddeleným vzťahom medzi rozptýlenými vlastníkmi akcií a podnikovým manažmentom. Naopak v krajinách ako je Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko alebo Japonsko hrajú centrálnu úlohu vlastníkov banky a ich predstavitelia ovládajú dozorné rady.